Dátum a čas

Dnes je utorok, 19.3.2024, 7:37:13

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, utorok 19. 3. 2024
zamračené 5 °C -2 °C
zamračené, mierny severný vietor
vietorS, 4.79m/s
tlak1022hPa
vlhkosť56%

Tiesňové linky

l

Navigácia

Obsah

Historický vývoj farnosti

Podobne, ako kostoly v Záhradnom, má svoju spletitú históriu aj tunajšia farnosť. Dnes je Záhradné farnosťou, ale nebolo to tak počas celej histórie obce.

Existenciu farnosti Sedikart máme prvýkrát písomne dokladovanú v zápisoch kolektorov – vyberačov pápežských desiatkov z rokov 1332 a 1333. Túto zbierku nariadil pápež Ján XXII. Z jej záznamov sa dozvedáme, že v spomínaných rokoch tu pôsobil kňaz Šebastián.

Doba vzniku farnosti v Sedikarte nieje známa. Vzhľadom na obdobie pravdepodobného založenia obce zemanmi možno jej vznik spojiť s postavením kostola v dedine. Mohlo to byť niekedy v tretej štvrtine 13. storočia. Druhá možnosť vzniku farnosti je koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia, keď sa obec dostala do vlastníctva bratov augustiniánov kláštora svätého Stanislava vo Veľkom Šariši. Práve ich pričinením a za ich pôsobenia bol pravdepodobne postavený farský kostol svätého Filipa a Jakuba.

Farnosť Sedikart existovala počas 14., 15. a prvej polovice 16. storočia.

V roku 1350 bol správcom kostola v Sedikarte kňaz Donch, ktorý sa v onom roku stal zároveň vicearchidiakonom.

V 15. storočí vydaná nedatovaná listina má zmienku o istom kňazovi Ondrejovi zo Sedikartu.

Napokon v zozname kňazov z roku 1543 nájdeme faru Sedikart.

Je dosť možné, že kňazi, pôsobiaci vo farnosti, boli z bratov augustiniánov, ktorým táto dedina patrila. V 16. storočí, keď dedinu vlastnili Dominikáni, mohli tu rovnako pôsobiť kňazi z tohto rádu.

Zmena vlastníctva obce v prospech sekulárnych zemepánov a príchod reformácie v polovici 16. storočia znamenal zánik farnosti v Sedikarte.

Zemepán, ak získal patronátne právo nad kostolom, mal právo rozhodovať o osobe kňaza, ktorý bude v jeho dedine farárom. Ak bol zemepán naklonený reformačným myšlienkam, uprednostnil kňaza rovnako zmýšľajúceho. Takto sa reformácia a jej myšlienky dostávali do dedín. Obyvatelia zväčša prijali vieru, akú mal ich zemepán alebo kňaz. Spočiatku sa protestanti nelíšili od katolíkov v obradoch. Neskôr sa rozdiely prehĺbili, protestanti zmenili katolícke kostoly, zväčša vyprázdnili vnútorné zariadenie, predovšetkým oltáre a obrazy. Vyhranilo sa učenie, ktoré sa v mnohých podstatných veciach líši od katolíckeho a zmenili sa obrady. Napokon si mohli vytvárať vlastné cirkevné organizácie so svojimi predstavenými.

V Záhradnom sa ujali dva smery protestantizmu a to evanjelický a kalvínsky.

V 16. storočí bol v Sedikarte kalvínsky zbor. V Šarišskej župe tvorili kalvínske zbory predovšetkým obyvatelia maďarskej národnosti.

Okolo roku 1600 pôsobil v dedine evanjelický kazateľ. V roku 1600 nachádzame v súpise domov tunajšieho sídliska faru.

Napriek tomu koncom 16. storočia bol Sedikart filiálkou evanjelickej farnosti v Tulčíku. Okolo roku 1620 evanjelická farnosť v Tulčíku zanikla.

V roku 1630 mali cirkevný zbor s kostolom a farou v Tulčíku kalvíni. V roku 1640 k nemu patrila fília v Sedikarte.

Protestantizmus, napriek jeho značnému rozšíreniu v dedinách Šarišskej župy, nezapustil trvalé korene. V čase následnej rekatolizácie – obnovy katolíckej cirkvi sa väčšina veriacich postupne vracala späť ku katolíckej viere. Katolíci znovu získavali svoje farnosti a boli im vrátené aj kostoly. Časť veriacich, niektoré kostoly a miestami aj celé dediny zostali protestantské.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1691 vo farnosti Tulčík účinkoval už katolícky kňaz. Sedikart bol filiálkou tejto farnosti a zostal ňou celé ďalšie storočie. Farnosť Sedikart, ktorá počas reformácie zanikla, sa v čase rekatolizácie neobnovila.

V čase, keď kostol svätého Filipa a Jakuba mali kalvíni, starali sa o neho ako jeho patróni zo svojich prostriedkov. Koncom 17. storočia bol kalvínom vzatý.

Na konci 18. storočia údajne pôsobil ešte v dedine Sedikart evanjelický kazateľ. Tunajšie kostoly však už protestantom nepatrili.

V roku 1810 patrila dedina Sedikart ako filiálka k farnosti Terňa. Prečo sa zmenila matkocirkev Záhradného, vysvetľuje list Jozefa Paldiana. „Kostol v Sedikarte“, píše archidiakon, „oddávna patriaci k farnosti Tulčík, medzitým ku kapelánii Fintickej, ale keď tá bola odňatá, v súčasnosti je pod farou Terňa.“

Úsilím Dessewffyovcov bola koncom 18. storočia zriadená vo Finticiach samostatná kaplánka. V roku 1788 sa v nej kaplánom stal páter Vincent Brusini, neskorší gvardián kláštora Františkánov v Nižnej Šebastovej. Kedže Dessewffyovcom vtedy patrila aj dedina Záhradné, stala sa táto akoby filiálkou samostatnej kaplánky vo Finticiach.

Fintická kaplánka zanikla v roku 1807, keď za kaplána ordinovaný páter Venantius Jankovský z nej odišiel účinkovať do Terne. K farnosti Terňa bola potom pričlenená ako filiálka dedina Sedikart.

Priradenie obce k farnosti Terňa spôsobovalo veriacim problémy, ako o tom svedčí list napísaný 15.júna 1864 obyvateľmi Sedikartu a opatrený obecnou počaťou.

Ponižena prosba ku jeho excelencii biskupa našeho osviceneho Fabry Ignaty menovaneho.

„S tuto našu poniženu maľučku prosbu pristupujeme ku jejich Otcovskej radi obec a filial Sedikert menovani pod fari Terňanskej to jest: společne všecki obyvateľe utikame se všecki zluboku poniženoscu. Aby oňi, jak hlava cirkvi společnej rimsko katolickej biskupa osviceneho nas všeckich společne o milosc prosicich račili ze svoju mocu a vladu laskave jak svojo ovečki vislišec a nam jesli ta vec za kteru ňižej žadosc svoju predkladac budzeme milostive zaopatrec a ku spomožeňu bic ato sice:

Z jednej strani že našo predkove od starodavna prisluchaľi naš filial pod faru Tilček rečenu za kterim vlasnim predsevzetim aj mi terajše obivateľe bi sme žadosc a uprimnu lasku o pomoc žadali ato sice pre taketo pričini ktere mi zduvernosci a v pravdze predložic chceme a opaternosci se požalovac:

Že ľudze z valaluch ktere ku pobožnosci do kosceloch na filialoch prisluchajicich ku fare svoju pobožnos po vonku vecej odpravjaju a ňe chrame bozkim ľebo še ňemožu pomescic, druhe naš valal je bars odaleni od druhich tak ňemožeme ku pobožnosci načas pristupovac, trece do farskeho koscela na obkolo chodzic ľebo panstvo orečne ňechceju nam prez svojo competencie dac chodzic, štvarte že naš predstaveni farar o našu obec ňeveľo stoji potom organistu že nam ku omši organovac ňechce chodzic žada od nas ňejaku placu kteru našo predkove ňeplacili.

Podavame z veliku pokoru a poňiženoscu abi nas račili visľišec a zaopatrec, ostavame poňižene podaňi o pomoc prosice.

Co aľe na vekšu pevnosc richtare obci Sedikert žadame obec cala a pečatku valalsku potverdzujeme.“

Tejto prosbe veriacich košický biskup nevyhovel. Dedina Sedikart zostala filiálkou farnosti Terňa až do opätovného zriadenia farnosti Záhradné.

V Záhradnom /v Sedikarte/ bola zriadená v roku 1933 Capelania localis, potom v roku 1934 Farská expozitúra. V tom istom roku 1934 bola obec Záhradné /Sedikart/ vyňatá z právomoci farnosti Terňa a tak postupne bola zriadená nová farnosť.

Farníci z obce pre účely fary a farnosti kúpili za pomerne veľkú sumu pozemok s budovou správcov bývalého majetku Senyeiho, ktorá slúžila za farskú budovu.

V roku 1948 dochádza k zmene názvu obce. Doterajší názov Sedikart, vystrieda nový názov Záhradné.

Nová farská budova sa začala stavať v roku 1955, dokončená bola v roku 1957. Bolo to v čase pôsobenia vdp. Jozefa Fialku.

Rozhodnutím Biskupského úradu v Košiciach bola v roku 1961 bývala filiálka farnosti Nižná Šebastová – Fintice priradená k farnosti Záhradné.

V rokoch 1967 - 70 bol svojpomocne postavený nový priestranný kostol rozmerov 40mx18m. Pripomína skôr baziliku ako kostol. Je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Požehnanie 17.9.1970 vykonal prešovský dekán, pápežský prelát Msgr.Onderuf. Kapacitne je predvídavo riešený pre niekoľko generácií dopredu. Veľkú zásluhu na postavení tohoto kostola má vtedajší duchovný správca farnosti: Ján Macko – Družbacký.

Konaním každodenných bohoslužieb v tomto novom priestrannom kostole menší kostol sv. Štefana prvomučeníka začal postupne chátrať až do r.1991. Vtedy sa veriaci rozhodli pre jeho rekonštrukciu. 20.novembra 1993 bolo požehnanie obnoveného kostola, ktoré vykonal pomocný košický biskup Bernard Bober. Obnovený staro - nový kostolík sa od roku 1994 využíva namiesto "Domu nádeje" - pre pohrebné obrady. Pre tieto účely je k dispozícií pohrebný vozík, stojan na vence a chladiaci katafalt.

V rámci desaťročia duchovnej obnovy boli v r.1993 a v r.1994 zorganizované duchovné cvičenia - cyklus prednášok, ktoré vykonali členovia rádu sv. Dominika z Košíc, duchovní otcovia Gajdoš a Hilár.

16.2.1999 zomrel duchovný správca farnosti, farár Vincent Kollár. 19.2.1999 bol prevezený a pochovaný v rodných Fričovciach. Od novembra 1998 do 30.6.1999 farnosť spravoval excurendo vdp. dekán Matej Babčák, so svojimi kaplánmi z Prešova.

V rokoch 1999 a 2000 bola vykonaná generálna oprava interiéru farskej budovy.

11.3.2001 zomrel v Kňazskom domove vo Veľkom Šariši vdp. Ján Macko-Družbacký. V Záhradnom pôsobil v rokoch 1958 – 1971. Narodil sa 15.4.1911, za kňaza vysvätený 9.2.1936 v Rožňave. Pochoval ho v rodných Jaklovciach otec biskup Bernard Bober. Zúčastnilo sa 36 kňazov. Z farnosti Záhradné na pohreb išli 3 autobusy – okolo 120 ľudí. Za jeho pôsobenia pričlenili v roku 1961 filiálku Fintice k farnosti Záhradné. Bol iniciátorom výstavby kostola Sedembolestnej Panny Márie v Záhradnom. V roku 1971 bol preložený do Plavča.

1. júla 2002 filiálka Fintice sa odčleňuje od farnosti Záhradné a nariadením otca arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča sa dekrétom č. 691/2002 natrvalo zriaďuje nová farnosť Fintice. 4. júla 2002 vo Finticiach odovzdáva farár zo Záhradného vdp. Štefan Bielak prvému administrátorovi novej farnosti Fintice Dp. Augustínovi Vaščákovi, 28 ročnému rodákovi zo Širokého, t.č. kaplánovi v Hubošovciach všetku agendu, financie a delimitačný protokol. Prítomní: vdp.dekán Stanislav Stolárik, kurátori z Fintíc a zo Záhradného.

13. jún 2003 – historický deň pre Záhradné. O 11,00 hodine v Rožňave prijal rád diakonátu náš rodák Ján Petrovčík. Vysvätil ho biskup z Rožňavy Mons. Eduard Kojnok.

19 .júna 2004 bol otcom biskupom Mons. Eduardom Kojnokom vysvätený za kňaza. Dp. Ján Petrovčík mal 20.júna 2004 o 10,30 hodine primície vo farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie v Záhradnom.

Postupne od roku 2004 prebieha rekonštrukcia interiéru kostola. Výmena dverí, okien, maľba interiéru, úprava podľa požiadaviek liturgickej komisie.

Konsekrácia farského kostola Sedembolestnej Panny Márie sa uskutočnila 8. mája 2005. Konsekroval ho otec arcibiskup Mons. Alojz Tkáč.

4.septembra 2005: udelenie sviatosti birmovania 85 birmovancom otcom arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom, požehnanie obecných symbolov z príležitosti 720. výročia prvej písomnej zmienky o obci, požehnanie a otvorenie obnovenej budovy školy. Otvorenia školy sa zúčastnil aj vtedajší minister školstva Martin Fronc.

Od roku 2006 prebieha rekonštrukcia svätyne: patrocínium, ambóna, oltárny kríž, kamenné vázy na kvety, krstiteľnica, podstavec pod paškál.

Kňazi:

Prehľad duchovných otcov, ktorí pôsobili a zastupovali v obci od roku 1918:

vdp. Gurecký z farnosti Prešov do r.1929

vdp. Július Szilagyi - z farnosti Tulčík do r.1934

vdp. Štefan Homoky - 1934

vdp. Michal Hudák - 1935 -1938

vdp. Štefan Albrecht- 1938 - 1944

vdp. Ján Madár - 1944 - 1946

vdp. Alex Kopčák z Tulčíka 1946-1947

vdp. Ján Madár - 1947 - 1951

vdp. Ján Pavlík- 1951 - 1955 : knižnica, zapožičiavanie náboženskej a detskej literatúry

vdp. Jozef Fialka 1955 - 1958 : výstavba farskej budovy

vdp. Hreško z farnosti Terňa - 1958

vdp. Ján Macko Družbacký - 1958 - 1971: výstavba kostola Sedembolestnej Panny Márie

vdp. František Šarocký - 1971 - 1987

vdp. Rudolf Čontofalský : 1.7.1987 - 1990

vdp. Vincent Kollár : 1.7.1990 – 1999, oprava kostola sväteho Štefana prvomučeníka,

zomrel 16.2.1999, 19.2.1999 pochovaný v rodných Fričovciach. Od novembra 1998 do 30.6.1999 farnosť spravoval excurendo vdp. dekán Matej Babčák, so svojimi kaplánmi z Prešova.

vdp. Štefan Bielak : 1.7.1999 – 30.6.2004: interiér farskej budovy, interiér kostola

vdp. Mgr. Štefan Sojčák : 1.7.2004 : interiér kostola

vdp. Mgr. Stanislav Ferčák: 1.7.2013

ZAMYSLENIE

Pamätaj!

Tvoj dom, v ktorom bývaš,

tvoja kniha, ktorú čítaš,

tvoja posteľ, v ktorej spávaš,

tvoje šaty, ktoré nosíš,

celý tvoj majetok,

nepatrí tebe

ale Bohu,

ktorý ti to všetko požičal.

Ak ťa Boh výzve: rozdaj svoj majetok,

choď za ním.

Ak ťa nevyzve, ži tak, akoby všetko

čo máš

nebolo tvoje,

podeľ sa so svojím blížnym.

Obohacuj sa rozdávaním!