Polohopis

Leží v údolí medzi Čergovským pohorím a Kapušianskym hradným vrchom. V okolí je známa pod starým názvom Šedzikart. Záhradné leží na severovýchodnom okraji Šarišskej vrchoviny, v širokej doline Ternianky z prítoku Sekčova, v nadmorskej výške okolo 310 m.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. Kráľ Ladislav IV. v roku 1285 daroval kláštoru augustiniánov vo Veľkom Šariši dedinu Sedikart, o ktorú kráľa požiadal prior kláštora. Donácia sa vzťahovala na celú dedinu v rozsahu chotára, v akom ho neskôr vlastnil zeman Scego a iní zemania. Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že Sedikart jestvoval niekoľko desaťročí pred r. 1285. V písomnostiach z 13. – 16. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Scegekerthe, Zedekrethe v zmysle Scegova záhrada. Maďarský názov prevzalo okolité slovenské obyvateľstvo a utvorilo nárečový tvar Šedzikart. Maďarský názov typologický patrí k názvom zemianskych dedín, pričom dosvedčuje, že prvým zemianskym vlastníkom tunajšieho majetku a dediny bol bližšie neznámy zeman Scego. Uvedené poznatky vedú k predpokladu, že táto dediny vznikla okolo polovice 13. storočia ako zemianska osada.

Po krátkom, asi 20 až 40 ročnom období, keď patrila zemanom a kráľovi, ju v roku 1285 nadobudli mnísi z veľkošarišského kláštora. Im patrila až do začiatku reformácie, do 30. rokov 16. storočia. Odvtedy do konca storočia patrila šľachticom Vernerovcom, Tordaiovcom, Orleovcom, Loniarovcom. Koncom 19. storočia fungovala v obci tehelňa, mlyn, liehovar a kameňolom. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Pravdepodobne v tretej štvrtine 13. storočia, keď Sedikart patril zemanom, z ich iniciatívy tu postavili kostol zasvätený sv. Štefanovi, prvému mučeníkovi. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Šebastián. Sedikart bol sídlom farnosti aj v nasledujúcich storočiach.

Pri Ternianke bol mlyn, o ktorom je správa až z roku 1543. Tunajšie sedliacke domácnosti (okrem richtárovej) boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 39 port, takže Sedikart bol veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov (okrem richtára) zdanili od 19, 9, resp. 9 port, pričom v roku 1567 hospodárilo 23 domácností. V týchto rokoch tu bolo 12, 10 a 8 želiarskych domácností. Dedina v roku 1600 pozostávalo z 32 obývaných poddanských domov, mlyna, kostola, fary a školy. Aj po úbytku sedliakov a obývaných domov bol Sedikart koncom 16. storočia veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu bývalo len poddanské obyvateľstvo. V roku 1878 bol postavený liehovar veľkostatkárov.

Pôvodne obec patrila k okresu Bardejov a k notáriu v Terni. Od roku 1910 patrí do okresu Prešov. V roku 1916 bola dostavaná terajšia škola. V roku 1925 bol založený dobrovoľný hasičský zbor. V októbri 1942 navštívil obec slovenský umelec a akademický maliar Ľudovít Fulla. Z tohto obdobia je známy obraz „Mamka zo Sedikarta“. Počas druhej svetovej vojny bola obec bombardovaná nemeckými lietadlami. 2. september 1944 ostane pre Záhradné pamätným dňom. Silné bombardovanie usmrtilo 9 mladých ľudí, zničilo 13 obytných domov, 16 stodôl a spôsobilo veľké škody aj na školskej budove.

Expozícia banskobystrického Múzea SNP medzi vypálenými obcami na východnom Slovensku uvádza aj obec Sedikart, dnes Záhradné.

V roku 1950 bola slávnostne otvorená pravidelná autobusová doprava medzi Prešovom a obcou Záhradné.

Kostoly

Zaniknutý Kostol sv. Štefana, archeologická lokalita stredovekého kostola, pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia. Kostol bol obklopený cintorínom a ohradený kamenným múrom. Kostol zanikol pravdepodobne začiatkom 19. storočia. Archeologická lokalita nie je prezentovaná.

• Zaniknutý Kostol sv. Štefana s areálom

   

Rímskokatolícky Kostol sv. Štefana Prvomučeníka, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pravdepodobne zo 17. storočia. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je v kanonickej vizitácii z roku 1700. Založil ho pravdepodobne miestny zeman Pavol Hoffmann, keďže stredoveký kostol bol v tomto období reformovaný. Po roku 1775 bola poškodená kaplnka obnovená a postupne začala slúžiť ako farský kostol pre celú obec. V roku 1861 bola pristavaná veža. Nové zariadenie, vrátane oltárov, organa a lavíc, kostol získal v roku 1932, vznikla aj nová empora. Ostatnou obnovou prešiel kostol v rokoch 1991 – 1993.[7] Fasády kostola sú hladké, členené oknami s polkruhovým záklenkom a opornými piliermi. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

• Kostol sv. Štefana Prvomučeníka

  

V rokoch 1967 až 1970 bol svojpomocne v strede našej obce postavený nový a priestranný kostol rozmerov 41,7m x 17m, ktorý svojou veľkosťou pripomína baziliku. Veža má výšku cca 28 m. Miest na sedenie cca 300 a miest na státie cca 500. 

21. júla 1968 bol požehnaný základný kameň. Požehnal ho dekan Anton Ďurčák zo Sabinova.

Až do roku 1970 bol farským kostolom náš starobylý chrám sv. Štefana, prvého mučeníka, ktorý už kapacitne nepostačoval a preto veriaci za pôsobenia pána dekana Jána Macka – Družbackého sa rozhodli postaviť nový a väčší chrám, ktorý by bol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Kostol je architektonicky zaradený do neoklasicizmu.

V nedeľu 20. septembra 1970 bol požehnaný nový farský kostol v Záhradnom.

• Farský kostol Sedembolesnej Panny Márie

 

VEDENIE OBCE

Obec Sedikart - obdobie samosprávy obce do roku 1945

Starostovia obce - z obecnej kroniky

• Michal Sopko
• Ján Turek
• Ondrej Jusko
• Ondrej Kriš
• Juraj Oravec
• Ondrej Demjan
• Ján Pagur
• Ondrej Kolesár
• Ján Jusko
• Matej Blaňar
• Matej Pecuch
• Rudolf Turek

Predsedovia MNV - obdobie MNV 1945-1990

• Alexander Mriglot: 1945 - prvý predseda MNV
• Štefan Blaňár: 1945 - 1948

Zmena názvu obce: OBEC ZÁHRADNÉ

• Štefan Pecuch: 1948 -1950
• Juraj Pecuch: 1950-1960
• František Oravec: 1960 - 1963
• Štefan Krajňak: 1963 - 1964
• Gustáv Damankoš: 1964 - 1967
• Ľudovít Krajňák: 1967 - 1971
• Anton Sopko: 1971 - 1976
• Bartolomej Juščák: 1976 - 1989
• František Raček: 1989 - 1990 - posledný predseda MNV

Starostovia obce - obdobie samosprávy obce od roku 1990

• Ing. Anton Gašpár: 1990 - 2014
• Róbert Tkáč:  2014 - 2024
• Ing. Miroslava Ambrozová: 2024 -