Dátum a čas

Dnes je pondelok, 28.9.2020, 2:30:24

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, pondelok 28. 9. 2020
slabý dážď 17 °C 4 °C
slabý dážď, severovýchodný vánok
vietorSV, 0.51m/s
tlak1013hPa
vlhkosť61%
zrážky0.81mm

Tiesňové linky

l

Navigácia

Obsah

Seniori

 

    Denný stacionár

 

Denný stacionár je sociálna služba pre fyzickú osobu odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby a na sociáolnu službu v zariadení na určitý čas počas dňa. Cieľom denného stacionára je zabezpečiť odbornú službu, ktorá zodpovedá potrebám fyzickej osoby so zohľadnením jej potrieb, prirodzených vzťahov a rodiny.

V našom dennom stacionári poskytujeme:  

- pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,

- sociálne poradenstvo individuálnou aj skupinovou formou,

- sociálnu rehabilitáciu, napr. arteterapia, spomienková terapia, muzikoterapia, biblioterapia,...

- stravovanie

Posilňujeme kontakt klientov denného stacionára so spoločenským prostredím, aktivizáciu, podporu samostatnosti a zodpovednosti. Zabezpečujeme pracovnú terapiu a záujmovú činnosť formou čítania, počúvania hudby, prechádzok po okolí, hrania spoločenskýh hier a iných aktivít.

ADRESA: Tulčícka 265/4, 082 16 Záhradné

Nájdete nás aj na facebooku: https://www.facebook.com/pages/Denn%C3%BD-stacion%C3%A1r-Z%C3%A1hradn%C3%A9/445678342272492?fref=ts

   
 

      

Klub kresťanských seniorov Záhradné.

 

Klub kresťanských seniorov v Záhradnom bol založený 26.6.2003 na podnet krajského koordinátora Združenia kresťanských seniorov Slovenska p. Bartolomeja Kozáka. Do klubu bolo prijatých 27 členov a za vedúcu klubu bola zvolená p. Helena Kovaľová. KKS v Záhradnom viedla dlhých 16 rokov a zo zdravotných dôvodov z tejto funkcie odstúpila.                                                                                          

26.2.2019 na výročnej členskej schôdzi sa uskutočnili voľby predsedníctva KKS s týmito výsledkami:  Elena Stachová – vedúca  klubu, Anna Oravcová st. – podpredsedníčka klubu, Anna Oravcová ml. – členka, Anna Demjanová – členka, Helena Kovaľová – pokladníčka, Mária Rinďová –kontrolná  komisia.                          

 Členky klubu sa stretávajú podľa plánu činnosti v klube v miestnom kultúrnom stredisku a na rôznych podujatiach ktoré organizuje ZKS Slovenska – UC Prešov .                                         

Od 1.4.2020 patrí Klub kresťanských seniorov v Záhradnom k Združeniu kresťanských seniorov a občanov Slovenska so sídlom Kukučinova  882/22, 080 05 Prešov.                                                       

  KKS Záhradné hospodári s finančnými  prostriedkami, ktoré má z členských príspevkov, sponzorských darov a z príspevkov od Obecného úradu Záhradné.                    

 Naše  stretnutia sa konajú v priateľskej atmosfére,  pripomíname si sviatky menín, okrúhlych narodenín a iné aktuálne príležitosti. Zúčastňujeme sa rôznych duchovných, kultúrnych a vzdelávacích podujatí. 

Hlavným cieľom klubu je rozvíjať duchovnú, kultúrnu a spoločenskú činnosť členov a usilovať sa svojou aktivitou pozitívne ovplyvňovať spoločnosť, aby životná úroveň seniorov bola úmerná ich životným potrebám.  

 

Spracovala vedúca klubu E. Stachová 

 

                            Starnem, Pane!                              

     Veru, veru , hovorím  vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bu-                                                 

de konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väč-

šie lebo ja idem k Otcovi.  A urobím všetko, o čo budete

prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi.  

Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.

                                                                            (Jn 14. 12 – 14)                                                                                               

 

     Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže pri-            

 nášať  ovocie sama od seba.  Ak  neostane na viniči, tak             

ani  vy , ak neostanete vo mne.  Ja som vinič, vy ste rato-

lesti.  Kto ostáva vo mne a ja v ňom,  prináša veľa ovocia:

lebo bezo mňa , nemôže nič urobiť.

                                                               (Jn 15,4 – 5)      

 

      Staroba je pre mnohých ťažkou skúškou. Hoci aj život

býva často ťažký, mnohí sa ho usilujú zadržať vo chvíli, keď       

uniká. Zdá sa, že najväčším trápením je, keď je človek neuži-

točný, keď s ním  majú iní starosti, hoci on by im ešte chcel

poslúžiť.

       Je  to čas pokory a očistnej viery.

       Staroba nie je iba cestou k smrti, ale cestou k životu.

       K životu naplno rozvinutému a zbožstenému v Kristovi.

Ale treba prijať tú ťažkú  premenu, prechod  do druhého ži-

vota, tak ako zrnko obilia musí v zemi najprv zomrieť, aby

vyklíčilo.

       Pre staršieho človeka  sa pominul čas, keď šiel druhým

v ústrety, ale nepominul čas, aby ostával v Kristovi tak, ako

aj on ostáva v nás. Lebo to je podmienka, aby plod dozrel.

 

Starnem , Pane a starnúť je ťažké!

 

      Už nemôžem utekať, ba ani rýchlejšie kráčať.

      Nemôžem už nosiť ťažšie bremená

      a vybehnúť po schodoch domov.

      Ruky sa mi začínajú triasť

      a oči sa mi rýchlo unavia nad stránkami knihy.

      Pamäť mi slabne a odmieta mi vydať

      údaje a mená, ktoré dobre pozná.

 

Starnem a nadviazané spojivá náklonnosti

      sa počas dlhých rokov

      jedno za druhým uvoľňujú a často roztrhnú.

     Toľko známych osôb, toľko milovaných osôb –

     odišlo a stratilo sa v záhrobí,

     že prvým pohľadom do novín

     len znepokojene hľadám oznamy o úmrtí.

Každým dňom o niečo viac, Pane, sa ocitám sám.

      Sám so svojimi spomienkami a prežitými starosťami,

      ktoré mi v srdci ustavične ožívajú,

      zatiaľ čo mnohé radosti, zdá sa mi, uleteli.

 

      Pane, pochop ma!

Ty, ktorému život dohorel

      v najlepšom veku – tridsaťtri rokov,

      ty nevieš , čo je to pomaly starnúť

      a byť tu so životom, ktorý nemilosrdne uniká

      z úbohého ochabnutého tela,

      zo starého  rozhrkaného stroja, čo odmieta poslušnosť.

      Najmä byť tu.  A čakať.

     Čakať, kým prejde čas,

     čas , ktorý  niektoré dni plynie tak pomaly

      až  sa zdá že sa mi vysmieva, krúti sa a vlečie,

      a nechce ustúpiť noci, ktorá prichádza,

      až nakoniec dovolí iba ... spať.

      Pane, ako veriť, že dnešný čas je ten istý čas čo predtým ?

Čas , ktorý utekal tak rýchlo v niektoré dni,

      niektoré mesiace,

tak rýchlo, že som ho nemohol dohoniť, 

      utekal predo mnou,

     skôr ako som ho stihol naplniť životom.  

 

      Dnes mám čas. Pane, priveľa času.

Času, ktorý sa okolo mňa  hromadí nevyužitý.

      A ja som tu, nehybný a ničím neužitočný.

 

Starnem, Pane a starnúť je ťažké.

      Až tak, že niektorí moji priatelia, viem to,

      ťa často prosia, aby sa už skončil takýto život,

      lebo si myslia, že je už zbytočný.

 

      Mýlia sa, milý môj, hovorí Pán.

Mýliš sa aj ty, hoci to nehovoríš,

      ale niekedy im dávaš za pravdu.

      Potrebujú vás všetci  ľudia, vaši bratia.

      Aj ja vás potrebujem dnes,

     tak ako som vás potreboval včera.

      Lebo srdce , ktoré tlčie, aj keď je opotrebované,

      dáva ešte život telu, v ktorom prebýva .

A z toho srdca  vždy môže zažiariť láska,

      často silnejšia a čistejšia,

veď  v unavenom tele je pre ňu viac miesta.

      Niektoré preplnené životy , ako vidíš,

      môžu byť bez lásky, zatiaľ čo iné,

ktoré vyzerajú všedne, žiaria nekonečne.

 

Pozri na moju matku Máriu, plačúcu,

      nehybnú pri stĺpe kríža. Bola tam.

Aj ona tam stála, bezmocná, tragicky bezmocná.

Nerobila NIČ, iba tam bola.

      Taká sústredená, taká láskavá a obetujúca.

A takto spolu so mnou spasila svet, keď mu znova dala

      všetku lásku roztratenú medzi ľuďmi na cestách času.

      Dnes s ňou pri päte krížov sveta

      zbieraj nesmierne utrpenia ľudstva,

      mŕtve drevo, ktoré má zhorieť v ohnisku lásky.

Ale prijímaj aj úsilia a radosti,

      lebo natrhané kvety sú pekné, 

      ale nie sú na nič, ak sa nikomu neponúknu

a toľko ľudí myslí na to, ako by žili, ale zabúdajú dávať . 

 

Ver  mi, tvoj život dnes môže byť bohatší  než  včera,

      ak prijmeš, že budeš starnúť 

      ako nehybná hliadka večera, ktorý prichádza.

      A ak ťa trápi, že v tvojich rukách niet už ničoho

čo by si mohol  dať, ponúkni vlastnú bezmocnosť

a spolu vravím ti, budeme ďalej zachraňovať svet.